Ján Juraj Rainer (v matrike zapísaný ako Johan Georg Rainer) sa narodil
3. apríla 1800 v Spišskej Sobote, ktorá je dnes súčasťou Popradu. Spolu s
troma súrodencami vyrastal v rodine mäsiara. V rodnej obci získal aj
základné vzdelanie, v štúdiu pokračoval na evanjelickom lýceu v
Kežmarku. To však neukončil a vyučil sa za mäsiara u svojho otca Eliáša
Rainera.
Po svadbe s Alžbetou Bartschovou si Rainer spolu s manželkou prenajal v
Spišskej Sobote reštauráciu, ktorá slúžila aj ako odbytisko jeho
mäsiarskych výrobkov. Začiatkom 30. rokov 19. storočia si manželia
otvorili reštauráciu v neďalekom Poprade.
V roku 1833 si Rainer prenajal od grófa Karola Csákyho osadu Schmeks,
dnešný Starý Smokovec. Vďaka nemu a jeho manželky zažil Starý Smokovec v
rokoch 1833-1868 veľký rozmach.
Pôvodne mala byť osada na úbočí Slavkovského štítu len rodinným
letoviskom grófa Štefana Csákyho. Po jeho smrti pozemky získal Karol
Csáky, ktorý ich od roku 1814 prenajímal počas letných mesiacov.
Rainerovci získali osadu najskôr na šesť letných sezón. Na trávnatej
lúke bez chodníkov našli tri zruby, malú drevenú kaplnku a zopár budov,
ktoré zostali po predchádzajúcich nájomcoch. Najskôr skultúrnili
priľahlú lúku, prečistili veľký pás lesa a opravili zanedbané budovy.
Pre hostí zútulnili izby a o kvalitnú kuchyňu sa starala Rainerova
manželka.
Rainerovi to však nestačilo a tak postupne začal budovať turistické
chodníky, sušil mokrade a upravoval minerálne pramene. Vybudoval
vodovod, ktorý zásoboval osadu pramenitou vodou z prameňov na úbočí
Slavkovského štítu.
V roku 1838 bol v Smokovci na letnej dovolenke šéflekár spišských miest
Samuel Posewitz. Krátko predtým navštívil kúpele v Jeseníkoch, kde sa
nadchol pre vodoliečbu. Tento nápad zaujal aj majiteľa pozemkov Karola
Csákyho, ktorý Rainera dlho prehováral, nakoniec v roku 1839 vznikla
prvá vodoliečba v Smokovci.
Služby ponúkané Rainerovcami lákali stále viac návštevníkov či klientov.
Ľudové ceny (celodenná strava 15-20 grajciarov, nocľah 12-25
grajciarov, teplý kúpeľ vo vani 7 grajciarov) sa postarali o to, že
ubytovacie možnosti osady nestačili. Pribudli preto ďalšie budovy Flóra,
Švajčiarsky dom a Čarovný dom.
V roku 1850 manželia Rainerovci postavili v Smokovci prvý dvojpodlažný
murovaný dom s názvom Bellevue. V čase najväčšieho rozkvetu bolo v
Smokovci 250 miest na ubytovanie a 290 miest v reštauráciách. Dodnes
stojaca drevená vila Flóra je po zreštaurovaní v roku 1983 najstarším
turistickým objektom v Tatrách. Zachovaný zostal aj dom Bellevue a tiež
zrubový Švajčiarsky dom s bohatou rezbárskou výzdobou.
Rainerovci sa venovali aj spoločenskému životu v kúpeľoch.
Spolupodieľali sa na organizácii smokoveckých juniálesov, ktorými sa až
do polovice 19. storočia otvárala letná kúpeľná sezóna.
Zaujímavým programom pre hostí boli aj turistické vychádzky cez
Hrebienok k vodopádom Studeného potoka, ďalej do Malej Studenej doliny a
na Lomnický štít. Prví návštevníci Tatier neprejavovali záujem o
vysokohorskú turistiku. Rainer im ju však všemožne odporúčal a aby
hosťom túry uľahčil, nechal upraviť chodník na Hrebienok. Na
Starolesnianskej Poľane v ústí Veľkej Studenej doliny v roku 1863
vybudoval prvé turistické prístrešie - kamennú útulňu.
Stavba nemala základy a tvorila ju malá miestnosť so skromným
zariadením. Útulňa slúžila prvým turistom až do roku 1884, keď v jej
blízkosti vybudovali turistickú chatu Kamzík. Nemala ani žiadne meno,
ale hostia ju začali spontánne nazývať Rainerovou chatou. Nad vchodom
bola nainštalovaná doska s maďarským nápisom Raineremlék 1865 (na
pamiatku Rainera 1865).
Útulňu už pod názvom Rainerova chata v roku 1983 ako pamiatkový objekt
zreštaurovala Správa TANAP-u. V roku 1997 si chatu prenajal pedagóg a
vysokohorský nosič Peter Petras z Kežmarku. So súhlasom TANAP-u sa
podujal zrekonštruovať interiér chaty a v nasledujúcom roku ju uviedol
do prevádzky. V chate je malá expozícia venovaná horským nosičom.
Po smrti Alžbety Rainerovej v októbri 1867 sa chcel Rainer zbaviť
podnikania v Smokovci. V októbri 1868 odovzdal osadu novému nájomcovi.
Rainer odkázal veľkú časť svojej pozostalosti na dobročinné a
verejnoprospešné účely.
Ján Juraj Rainer zomrel 23. februára 1872 v Spišskej Sobote.